ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (17)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (108)

PRÁCE (19)

Spolu 201 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je sobota, 24. júna 2017 13:59

Meniny má:
na Slovensku - Ján
v Čechách - Jan Honza
vo Fínsku - Jani Janne Johannes Juha Juhana Juhani Juho Jukka Jussi
vo Francúzsku - Jean-Baptiste
v Maďarsku - Iván
v Nemecku - Jens Johannes
v Poľsku - Jana Danuty
v Španielsku - Juan Juana Ivana Joan Jon Iván Jean
vo Švédsku - Johan Jan
v Taliansku - Giovanni

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Talianske texty
·   Se bastasse una bella canzone[ 2474 čitateľov ]
·   Un'emozione per sempre[ 1931 čitateľov ]
·   Per me per sempre[ 2135 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 13 návštevníkov online

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Tŕne a brvná


Autor: admin - Streda, 01.02. 2012 - 00:00:00


V posledný januárový deň sa v okolí Žiliny na niekoľko hodín zastavila železničná doprava, pretože jeden z vlakov poškodil elektrické vedenie a trvalo takmer 4 hodiny, kým opravári dali opäť všetko do poriadku. Nemenovaná televízna stanica o tom priniesla reportáž, pričom – ako to už máva vo zvyku – zdôrazňovala netrpezlivosť, hnev a škody ľudí, ktorí museli vo vlakoch čakať na odstránenie poruchy. V obraze sa objavil namosúrený muž, ktorý okrem iného povedal, že za to treba železničiarov poriadne vytrieskať.

S takýmito vyhláseniami sa, žiaľ, nestretávam iba na televíznej obrazovke, ale aj v reálnom živote a to čoraz častejšie. Ľudia by vždy niekoho „trieskali“ na niekoho sa sťažovali, s niekým sa pre niečo hádali alebo búchali päsťou do stola, aby ukázali svoju dôležitosť a nadradenosť nad tým druhým, alebo aby si vychutnali pár sekúnd falošného dojmu svojej neomylnosti, keď tomu druhému vytknú nejakú chybu. Nadávajú predavačkám za nekvalitný tovar, policajtom za to, že sa v štáte kradne, vodičom za zlý stav autobusov alebo železničiarom za spadnuté vedenie, ako keby oni za to všetko mohli. Pritom nám život vo svojej pestrosti a rôznorodosti píše scenáre, v ktorých nás stavia do role, v ktorej vôbec netúžime byť. Ak si predstavím, že som zamestnancom železníc, bežím v skorých ranných hodinách opravovať akési spadnuté vedenie a mrznem 4 hodiny vonku, aby sa páni cestujúci, sediaci pohodlne vo vlaku a čítajúci noviny, príliš nezdržali a potom mi za to ešte niekto vynadá, nepotešil by som sa. No práve to sa často deje.

Skrátka, slová o tom, že v cudzom oku vidíme smietku, no vo vlastnom nevidíme brvno povedal Ježiš Kristus pred stovkami rokov, no sú platné aj dnes, ba dokonca možno ešte viac. Veď možno nikdy nebolo toľko falošného sebavedomia a toľko z toho plynúceho pokrytectva, ako je dnes. Snáď nikdy predtým si ľudia voči sebe toľko nedovoľovali, snáď nikdy sa nesprávali voči sebe a svojej práci s toľkou neúctou ako dnes. Je to zdravé? Je to správne? A je to normálne?

Zároveň nám to však kladie aj otázku – ak už tak radi vytkneme niekomu chybu, za ktorú vlastne možno ani nemôže – ako sme na tom s tou dokonalosťou my? Nemá možno práve ten človek – trieskajúci železničiarov za spadnuté vedenie – manko v obchode, dlžobu u priateľa či problém v práci? Nemá práve ten, kto sa bezdôvodne rozkrikuje na nevinnú predavačku sám konflikt so susedmi? Nemáme vo vlastnom oku omnoho väčšie brvno než je to, ktoré vidíme v oku druhého?

Kritika je vždy nepríjemná. Ale neoprávnená kritika zraňuje ešte viac. A dá sa vôbec bezduché volanie po vytrieskaní železničiarov nazvať kritikou? Dá sa kritikou nazvať akékoľvek iné vykrikovanie tohto druhu? Ak to však nie je kritika – čo to potom je? Možno len obyčajná drzosť a neúcta voči iným – voči ich práci a námahe – voči ľuďom. A ukrivdený trpiaci chudák sa pred našimi očami mení na drzého a arogantného neúctivca, ktorý pohŕda prácou, ktorú by možno sám nerobil.

V každom oku je nejaká smietka alebo brvno. Nikto nie je bez viny a každý má svoje prednosti i nedostatky. Buďme si stále vedomí tejto skutočnosti a pred vyslovením prázdnej kritiky či obyčajnej drzej neúctivej vyhrážky zauvažujme na chvíľu nad tým, či by sme sami na miesto onoho človeka konali inak a či by nám naše vlastné slová boli príjemné. Vnesme do nášho sveta viac úcty k človeku, úcty k práci a úcty k životu ako takému. Nie zvyšovaním platov, ale zvyšovaním našej vlastnej kultúry sa zvýši naša životná úroveň a staneme sa kultúrnym národom. Ak závistlivo poškuľujeme po iných krajinách a snívame o ich vymoženostiach, uvedomme si, že to nie je vďaka bohatstvu, ale vďaka ľudskej kultúre a ľuďom samotným, ktorí neničia svoj ani spoločný majetok, ale vážia si svoje hmotné i duchovné dedičstvo, rozvíjajú ho a sú naň hrdí. Tak sa v ich srdci miesi hrdosť i úcta k ich predkom i súčasníkom – k ľuďom okolo nich i k tomu, čo títo ľudia urobili a dosiahli. A nám možno práve toto chýba.


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články v rubrike Zamyslenia

Čoho je viac
Kedy budú Vianoce
Obraz Boha
Absolútna dôvera
Priateľ ako dar
Aké máme vzory
Bohaté plány
Máj - lásky čas

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 4
Hlasov: 2

Veľmi dobrý

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.06 sekúnd