ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (17)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (108)

PRÁCE (19)

Spolu 201 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je sobota, 19. augusta 2017 05:44

Meniny má:
na Slovensku - Lýdia
v Čechách - Ludvík
vo Fínsku - Mauno Maunu
vo Francúzsku - Jean
v Maďarsku - Huba
v Nemecku - Sebald Charitas Johannes Reginlind
v Poľsku - Jana Boleslawa
v Španielsku - Magín
vo Švédsku - Magnus Mĺns
v Taliansku - Giovanni

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Čo napísali iní
·   Sme šťastní - stále viac[ 4344 čitateľov ]
·   Štvorročného Rastíka zachránili pred slepotou[ 3079 čitateľov ]
·   Rastíkovi hrozila slepota - Otec nevidí, synovi zachránili pražskí lekári zrak v[ 3585 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 7 návštevníkov online

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Ako sa z toho vyvoliť


Autor: admin - Štvrtok, 01.03. 2012 - 00:00:00


Pred krátkym časom som dostal anketovú otázku, ktorá znela: „Pôjdete voliť?“ Marec 2012 sa nesie v znamení predčasných parlamentných volieb a hoci nemám vo zvyku riešiť politické témy, nedá mi aspoň okrajovo sa marcových volieb nedotknúť. Nie že by som chcel niekoho z politických kandidátov propagovať alebo niekoho naopak odsudzovať. Nedá mi ale nezamyslieť sa nad apatickým postojom, s ktorým sa často medzi ľuďmi stretávam.

„Voliť? A načo? Aj tak náš hlas nikto nepočúva, aj tak je všetko zbytočné“ hovoria ľudia neraz a ja som tiež kedysi – v rokoch svojej volebnej adolescencie mal takýto názor. No dnes ho už nemám. Práve pre to minimum možností kedy sa my ako občania môžeme vyjadriť k veciam verejným, mali by sme to minimum šancí využiť. Že nás nikto nepočuje? Možno práve preto, že kričíme len tak slabo – akoby z posledných síl – akoby sa nám nechcelo. Že je to zbytočné? Možno práve preto, že sami šancu povedať svoj názor vopred zahadzujeme a označujeme za márnu.

Písmo nám hovorí, že ako Božie deti sme už teraz obyvateľmi nebeského kráľovstva. Tým, že sme prijali meno Ježiša Krista, že v Neho veríme a že Ho nasledujeme, stávame sa spolu s Ním spoludedičmi nebies. No zároveň sme občanmi nejakej pozemskej krajiny – občanmi nejakého štátu a z nášho občianstva vyplývajú určité povinnosti. Naše kresťanstvo nám nedáva vôbec dôvod na to, aby sme zatvárali oči pred verejnými spoločenskými vecami, alebo sa stavali chrbtom k spoločenskému dianiu. To nám veľmi jasne a výstižne povedal aj sám Ježiš Kristus tou známou vetou: „Dávajte cisárovi čo je cisárovo a Bohu čo je Božie“. Bola to Jeho reakcia na podrývačnú otázku farizejov, či platiť dane. Ak by odpovedal tak či onak, bol by označený za buriča. Jeho „áno“ by bolo chápané ako podlizovanie Rímu a zrada voči izraelskému koreňu. Jeho „nie“ zasa ako protirímske buričstvo. Platenie daní bola pritom v tých časoch povinnosť, ktorú zaviedol cisár pre všetkých a otázka, či ju platiť alebo nie teda vôbec nie je otázka náboženská ale otázka politická. Možno ju riešiť v najvyšších politických kruhoch, alebo na protivládnych zhromaždeniach. Ježiš však nebol politik a politickým veciam žiadne smerovanie nedával. Vo svojej odpovedi „Dávajte cisárovi čo je cisárovo a Bohu čo je Božie“ však jasne naznačil, že veci politické a náboženské treba oddeľovať a o oboje sa starať. Nieto tu ani zmienky o tom, že by teda vec cisárova mala byť Židom alebo Ježišovým nasledovníkom ľahostajná.

My sme dnes v podobnej situácii, kedy sa nás štát – naša vlasť – naša krajina pýta na náš názor. Je slušné neodpovedať? Ignorovať otázku je vo všeobecnosti považované za neslušné, drzé, až arogantné. Myslím si preto, že je aj z našej strany drzé a arogantné, ak neodpovieme na otázku, ktorá sa nám kladie v akýchkoľvek voľbách. Myslieť si, že svojim drzým či arogantným mlčaním a ignorovaním otázky dáme najavo svoj hnev či pobúrenie,  je naivné. Aspoň v našom volebnom systéme. Preto ak máme svoj názor, nech už je akýkoľvek, vyjadrime ho. V tomto duchu som aj odpovedal na spomínanú anketovú otázku: „Voliť určite pôjdem. Myslím si, že občan nemá veľa možností vyjadriť svoj názor k politickému a spoločenskému dianiu (aspoň nie vyjadriť ho s náležitým účinkom) a ak sa takáto možnosť vyskytne, je chybou ju nevyužiť. Mlčanie a ignorovanie volieb určite nie je odpoveďou "nie" ako si to mnohí myslia. Ak aj sme nespokojní a chceme zakričať "nie", musíme prísť a svoje "nie" vyjadriť. Neúčasť vo voľbách považujem za mlčanie na vyslovenú otázku, čo je v každom vzťahu minimálne neslušné.“

No a na záver ostáva ešte jeden problém. Ľudia mi často povedia: „Ako však mám ísť k voľbám, ako vyjadriť svoj názor, ak niet z čoho vybrať?“ Nuž to je naozaj ťažká otázka. No keď som ju z úst dotyčného človeka počul, spomenul som si na roky, kedy som býval v jednom malom meste, kde bol iba jeden obchod s potravinami. Zásobovanie nebolo také, ako som bol ja zvyknutý z rokov môjho pobytu v hlavnom meste a už vôbec nebolo možné dostatočne nakúpiť v poobedných hodinách. S manželkou sme nikdy neplánovali dlhodobý jedálny lístok a vo veľkom meste sme boli zvyknutí si poobede vymyslieť dačo k večeri a potom zájsť do obchodu, nakúpiť a večeru, na ktorú sme si medzitým narobili chute, si urobiť. Tuná to nešlo. Ak sme si dačo vymysleli, spravidla to v obchode nemali a my sme museli vždy plány za pochodu meniť. Vtedy sme vždy zo žartu vravievali: „Večerať nebudeme to na čo máme chuť ale to, čo práve v obchode majú.“ A s našimi voľbami je to asi podobné. Ak aj nie sme spokojní s „jedálnym lístkom“, nič asi na veci nezmeníme. Nové jedlo do 10. marca neuvaríme a nezmyselné požiadavky daktorých aktivistov zrušiť všetky strany i voľby samotné sú tiež smiešne. Ak sme hladní, musíme si vybrať z toho, čo práve je, aj keď na to možno práve nemáme chuť.

Situácia u nás možno mnohým pripomína akýsi bangladéžsky jedálny lístok, kde by sme si ako Európania asi ťažko vybrali. No jesť treba. Otázkou teda ostáva, ako sa z tej našej marcovej ponuky vysomáriť. Vlastne, pardon, aby sme boli aktuálni: ako sa z toho vyvoliť.

 


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články v rubrike Zamyslenia

Čoho je viac
Kedy budú Vianoce
Obraz Boha
Absolútna dôvera
Priateľ ako dar
Aké máme vzory
Bohaté plány
Máj - lásky čas

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 3
Hlasov: 1

Dobrý

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.06 sekúnd