ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (17)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (108)

PRÁCE (19)

Spolu 201 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je streda, 28. júna 2017 10:50

Meniny má:
na Slovensku - Beáta
v Čechách - Lubomír
vo Fínsku - Leo
vo Francúzsku - Irénée
v Maďarsku - Irén Levente
v Nemecku - Irenäus Diethild Ekkehard
v Poľsku - Leona Ireneusza
v Španielsku - Marcela
vo Švédsku - Leo Leopold
v Taliansku - Ireneo

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Príbehy zo života
·   Rastík začal nový školský rok[ 2516 čitateľov ]
·   Grazie Danka[ 2334 čitateľov ]
·   Lavica pre Rastíka[ 2296 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 10 návštevníkov online

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Ako dlho trvá radosť


Autor: admin - Piatok, 01.02. 2013 - 06:00:00


Nedávno som si spomenul na jednu moju známu z východného Slovenska. Dávno som ju už nevidel, netuším ako sa má a tak som jej zavolal. Rozprávala mi o celej rodine aj spoločných známych z východu a posťažovala sa aj na svoj zdravotný stav, ktorý jej v minulom roku spôsobil nemalé ťažkosti. Bola operovaná, objavili sa pooperačné komplikácie a problémy, ktoré pretrvávali zopár mesiacov a ohrozovali jej zdravie i život. Vďaka Bohu a správnym ľuďom, ktorí zasiahli v ten pravý okamih sa však všetko skončilo dobre, problémy pominuli a moja známa sa vrátila úplne zdravá do bežného života. Z jej hlasu bola cítiť obrovská radosť a keď sme sa potom lúčili, zakončila náš rozhovor slovami: „Prajem ti veľa radosti, aby ste sa aj vy tak radovali ako ja sa radujem, že mi Pán Boh pomohol. Doteraz sa Mu neviem dostatočne vyďakovať za tú dobrotu.“

Tieto slová ma veľmi potešili. Musel som moju známu obdivovať pre jej neutíchajúcu radosť a vďačnosť voči Pánu Bohu. Veď od jej uzdravenia prešlo už niekoľko mesiacov a ona ešte stále cítila v srdci preveľkú radosť. Vtedy som si položil otázku: ako dlho vlastne trvá radosť? Začal som spomínať na svoje detstvo, aby som si pripomenul ako dlho trvala moja radosť z novej hračky či pekného zážitku. Premietal som si rôzne krásne okamihy svojho života, ktoré som prežil neskôr v mladosti aj dospelosti a skúmal, do akej miery tieto chvíle ovplyvnili ďalšie dni môjho života. Musel som skonštatovať, že som prežil naozaj veľa pekných chvíľ a radosť z nich trvala dlho. Možno aj preto sa dodnes považujem za človeka, ktorý je plný optimizmu a radosti. Možno práve to, že krásne chvíle, ktoré som prežil či už s Pánom Bohom, blízkymi alebo priateľmi, vniesli do môjho života radosť, ktorá dlho vytrvala a bola mi východiskom aj vtedy, keď som sa vrátil do bežného života a venoval sa iným, často menej radostným veciam. Pri tomto spätnom pohľade som si uvedomil, že radosť by vlastne mal byť akýsi trvalý (alebo aspoň dlhodobý) stav ľudského srdca, kedy je človek naladený pozitívne, pod vplyvom radosti je schopný odosobniť sa od starostí a dokáže preniesť aj veci, ktoré by ho bez radosti úplne zlomili. Možno práve o takú radosť ide aj Písmu, keď nám hovorí: „Radujte sa v Pánu vždycky!“. Nejde o výbuch veselosti, záchvat smiechu či neovládateľnú až bláznivú náladu, ale o pozitívne naladenie srdca a mysle, kedy si človek uvedomuje,  čo od Boha dostal a napĺňa ho to trvalým pocitom vďačnosti a radosti.

Tu si však človek zákonite položí otázku: funguje to naozaj tak? Trvá aj radosť dnešných ľudí dlho? Pozrime sa napríklad na deti. Len pred krátkym časom (Vianoce boli iba pred vyše mesiacom) dostali množstvo darčekov. Trvá ešte v ich srdciach radosť, alebo ich už založili do políc a obzerajú výklady obchodov a letáky s túžbou po nových? Len teraz pred nedávnom sme všetci počuli radostnú správu o narodenom Ježišovi, ktorý nám prináša spásu. Trvá v nás ešte radosť z tohto evanjelia, alebo sme sa už naplno vrhli do práce a stereotypu bežného života, takže pre evanjeliovú radosť neostalo v našom srdci miesto?

Obdobie po Vianociach až do pôstu sa nazýva obdobím fašiangov a naši predkovia tento čas naplno využívali k zábavám, radosti a veselosti. Hodovali, tancovali, spievali. Nie nadarmo toto obdobie zábavy nasleduje práve po Vianociach. Je vonkajším vyjadrením toho, že na Vianoce prišla do sveta radosť. A naši  starí rodičia ju nielen prijali na Vianoce v chráme, ale aj navonok prejavili neutíchajúcou radosťou v období fašiangov. Pritom pravidelnou návštevou chrámu ani v tej vonkajšej veselosti nezabúdali na zdroj ich radosti – že Boh ich miluje, že im žehnal v minulosti a že ich ani naďalej neopustí.

Prečo sa z nášho života tak rýchlo vytratí radosť? Pri pohľade do ľudských tvárí vidíme skôr ustarostenosť, stres a nepokoj ako radosť a uvoľnenie. Napriek tomu, že celým svetom znela pred krátkym časom radostná správa, zračí sa už dnes v ľudských očiach stres a nepokoj. Prečo je to tak?

Možno práve preto, že sa veľmi rýchlo necháme strhnúť kolotočom povinností. V tomto zhone potom zabudneme na slová radosti, ktoré sme počuli na Vianoce v chráme (po ďalšie sa často už nevychystáme) a rovnako zabudneme na skutky Božej lásky, ktoré sme osobne prijali. Ak nás zloží choroba a Pán Boh nás vylieči, zakrátko berieme svoje zdravie ako samozrejmosť a zabudneme na Boží dar uzdravenia; ak nás ničili finančné problémy, ktoré sa podarilo vyriešiť, zakrátko zabudneme na Boží dar pomoci, otrasieme sa z problému a bežíme životom ďalej a tak by sa dalo pokračovať.

Moja známa zo Širokého však celé mesiace denno-denne pamätá na to, čo Boh pre ňu urobil. A nemá pritom na mysli iba to, že ju uzdravil. Každý deň si pripomína, že ju Boh miluje, že ju Pán Ježiš spasil, že jej Pán Boh pomáha v rodine, že jej dáva silu do práce a že ju – v neposlednom rade – uzdravil, keď bola ťažko chorá. Práve toto neustále pamätanie na Božiu dobrotu a lásku voči nej spôsobuje, že má stále úsmev na tvári, že i v telefónnom slúchadle mocne znie radosť z jej hlasu a že jej život je naplnený pohodou a vyrovnanosťou, aj keď sa – ako každý – borí bežnými starosťami života.

Aj keď sa považujem za optimistu, chcel by som tiež takto radostne žiť a pôsobiť na iných a uvedomujem si, že musím preto byť napojený na stály zdroj radosti – na Pána Boha – a viac si uvedomovať, čo všetko dobré pre mňa robí. Ak vás zaujala vidina radostného života uprostred povinností a starostí, skúste to tiež. Dobrá správa nám z Písma svätého znie stále a Pán Boh nám svoju dobrotu a lásku tiež prejavuje stále. Stačí si to len viac všímať, uvedomovať a nezabúdať na to.


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články v rubrike Zamyslenia

Čoho je viac
Kedy budú Vianoce
Obraz Boha
Absolútna dôvera
Priateľ ako dar
Aké máme vzory
Bohaté plány
Máj - lásky čas

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasov: 1

Vynikajúci

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.09 sekúnd