ŠTEFAN KISS

Obsah

Súkromie a záľuby:

O MNE A MOJEJ RODINE

HUDBA

TEXTY PIESNÍ (22)

POČÍTAČE (18)

HRY PRE NEVIDIACICH (6)

NAŠA ALOE (3)

PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)

ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)

Práca:

DIELA (6)

KÁZNE (47)

ZAMYSLENIA (108)

PRÁCE (19)

Spolu 201 článkov a 25 súborov na prevzatie

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

ENGLISH

GERMAN

ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je sobota, 21. októbra 2017 21:14

Meniny má:
na Slovensku - Uršula
v Čechách - Brigita
vo Fínsku - Ursula
vo Francúzsku - Céline Ursule
v Maďarsku - Orsolya
v Nemecku - Clementine Ursula
v Poľsku - Urszuli Hilarego
v Španielsku - Griselda Ursula
vo Švédsku - Birger Börje
v Taliansku - Gaspare

Myšlienka dňa

Tento blok zatiaľ nič neobsahuje.

Posledné články z rubriky

Aloe vera
·   Aloe Vera First a Gelly[ 6603 čitateľov ]
·   Prvá skúška[ 3313 čitateľov ]
·   Prečo aloe a Forever?[ 4181 čitateľov ]

Najbližšie audiovysielanie

Nie je naplánované

Možnosti

· Úvodná stránka
· audio
· Kniha návštev
· Kontakt
· Napíšte mi
· Odporučte môj web
· RSS

Kto je práve tu?

Momentálne je 14 návštevníkov

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Rozhovor s tajomníkom GBÚ pre detské besiedky Štefanom Kissom


Autor: admin - Streda, 19.03. 2008 - 09:49:28
Ján Hroboň - Cirkevné listy - 12/2006

1.Štefan, tvoja funkcia – tajomník pre prácu s deťmi, je pre mnohých tak trochu záhadou.      

Mohol by si nám teda priblížiť, čo je náplňou tvojej práce a čo v súčasnosti ponúkaš?

Prečo záhadou? Sme predsa zvyknutí na to, že svojho hlavného koordinátora majú mladí, ženy, umelci aj diakoni. Každá sekcia práce u nás je nejakým spôsobom organizovaná; či už formou samostatného občianskeho združenia alebo len formou sekcie v rámci vnútornej misie cirkvi. To, že by niečo také mohli mať aj deti (resp. učitelia detí) je záhadou len preto, lebo deti často vnímame len ako perličku popri všetkej ostatnej práci. Len si všimnite, že keď sa hovorí o rôznych oblastiach práce cirkvi, deti sú spomenuté len výnimočne. Pritom cirkvi v iných krajinách už roky rozvíjajú svoju prácu s deťmi organizovane a systematicky, pričom majú aj človeka, ktorý túto prácu koordinuje. Niekde je to tiež iba súčasť vnútornej misie ako u nás (napr. Rakúsko, Bielorusko, Lotyšsko) inde sú to samostatné organizácie (Nemecko, Dánsko, Nórsko), ktoré sú ale plne integrované v cirkvi.

Čo je teda mojou úlohou? Moja práca je – dalo by sa to vyjadriť dvoma slovami – kreatívna a organizačná. Pod kreatívnou prácou mám na mysli prípravu materiálov pre detské besiedky, prípravu tematických plánov a zabezpečovanie vôbec všetkého, čo by mohlo našim učiteľom besiedok pomôcť. Sem patrí vlastne aj zhromažďovanie už existujúceho materiálu v zahraničí, jeho prípadné aplikovanie u nás, príprava príležitostnej poézie, a podobne. Tá organizačná stránka zasa zahŕňa stretnutia a semináre, ktoré pre našich učiteľov besiedok organizujem. Sám sa zúčastňujem rôznych školení v zahraničí a zbieram podnety, ktoré by sme mohli aj my využiť. Tieto potom šírim aj u nás na už spomenutých stretnutiach.

Tieto stretnutia pritom nemajú za cieľ iba vzdelávanie ale vôbec stretanie sa, zoznámenie sa a vytváranie spoločenstva učiteľov besiedok. Myslím si, že práve toto je to, čo nám veľmi chýba. Už roky sa stretajú mládežníci, ženy, rodiny, spevokoly... avšak učitelia detských besiedok spravidla nie. Pritom sú to práve oni, ktorí potrebujú stále nové a nové podnety, inšpiráciu a pomoc v podobe dobrého materiálu alebo myšlienky. Vo svojich besiedkach sú „ťahačmi“. Nemôžu sa spoľahnúť na to, že niekto z detí niečo prinesie, niečo navrhne... Musia mať vždy niečo „v rukáve“. Pritom je len veľmi málo materiálu, o ktorý sa môžu oprieť. Spomínam si dobre z čias môjho pôsobenia na detskej besiedke v rodnom zbore, že bývalo neraz problémom už len vybrať si tému.

 Chcem teda vytvoriť spoločenstvo. Učitelia besiedok mali už dva roky možnosť vstúpiť do tohto spoločenstva vyplnením evidenčného listu, do ktorého uviedli svoje kontakty a základné údaje o všeobecnom, odbornom a biblickom vzdelaní. Takto sa nás nazbieralo takmer 200. Snažím sa mať s nimi osobný kontakt. Informácie o novinkách dostávajú mailom i poštou priamo do schránky. Pozývam ich na stretnutia, ponúkam im všetko, čo pripravím. Snažím sa vytvoriť priestor, kde by sa mohli stretávať a to jednak fyzicky, ale vďaka technike a internetu aj virtuálne. Dovolím si tu preto spomenúť webovú stránku www.detskabesiedka.sk ktorá je dosť závažným bodom mojej práce, a ktorá práve toto všetko ponúka. Už len pre zaujímavosť dodám, že práve vďaka tomuto webu sa podarilo vytvoriť spoločenstvo učiteľov besiedok mimo hraníc našej krajiny. Náš web totiž čítajú aj učitelia besiedok v Nemecku, Čechách a Srbsku.

Pevne verím, že táto práca bude pokračovať aj ďalej, lebo napriek 2-ročnému úsiliu sme stále iba na začiatku a rezerv i možností je určite stále dosť.

 2. Čo ťa priviedlo ku práci s deťmi?

Sám som ako dieťa rád chodil na detské besiedky a v časoch vysokoškolského štúdia som v rodnom zbore besiedku aj viedol spolu s mojou terajšou manželkou. Po ukončení štúdia som bol 4 roky kaplánom v CZ Krupina. Dostal som ponuku vykonávať službu koordinátora práce s deťmi a prijal som ju, lebo som v nej videl možnosť sebarealizácie. Keďže ma vždy bavilo písať a tvoriť, domnieval som sa, že práve toto je priestor, kde môžem tvoriť a to hneď v rôznych žánroch: od prednášok pre dospelých, cez referáty v slovenčine i iných jazykoch až po príbehy a výklady pre deti. Práca s deťmi je skutočne poľom neoraným a preto každý, kto je tvorivý, nájde si tu miesto.

 3. V čom vidíš najväčšie úskalia a problémy?

O peniazoch ani nejdem hovoriť, znelo by to ako fráza. No je tu aj druhý problém, ktorý by – najmä v cirkvi – mohol byť riešiteľný. Ide o nedostatok spolupracovníkov. Ako som spomenul vyššie, práca s deťmi je poľom neoraným, kde má každý tvorivý človek miesto. Napríklad webová stránka. To je miesto, kde môžu učitelia besiedok nielen hľadať a brať, ale aj vkladať a deliť sa s ostatnými. bol by som rád, keby bolo viac prispievateľov a ľudí, ktorí by boli ochotní podeliť sa. Viem o mnohých jednotlivcoch, ktorí vytvorili zaujímavé veci, no nechávajú si ich pre seba. To isté platí o správičkách, rôznych aktivitách a nápadoch. A je to škoda. Veď čo je pre niekoho samozrejmé, pre iného môže byť podnetom. Na tomto princípe by vlastne mala celá naša pospolitosť fungovať a to aj v tej virtuálnej rovine – teda internetový priestor je práve na toto určený. Okrem toho by bolo ideálne, keby sme mali v každom senioráte jedného spolupracovníka, ktorý by vo svojom senioráte dával impulzy k stretnutiam, aktivitám pre samotné deti alebo by informoval o dianí a zaujímavostiach u nich. Vlastne rovnako, ako je to v iných oblastiach práce cirkvi. Žiaľ, vnútromisijné výbory v mnohých seniorátoch takéhoto človeka – koordinátora práce s deťmi v senioráte – buď vôbec neurčili, alebo ak aj áno, tak je to len „prívesok“ k nejakej inej práci. Snažil som sa získať informácie o takýchto „koordinátoroch“ v seniorátoch, ale v mnohých prípadoch sa mi dokonca ani nepodarilo vypátrať, či takýto človek vôbec existuje alebo nie.

Ak by sme chceli hovoriť o väčších celocirkevných projektoch pre deti, bolo by tiež dobré, keby sa našli ľudia, ochotní takéto projekty urobiť. No a samozrejme, musel by tu byť konkrétny návrh. Často totiž počujem sťažnosť, že sa nič nerobí. Keď sa potom spýtam na konkrétnu predstavu, tak ju daný človek spravidla ani nemá. Pritom záujem o pripravované aktivity je dosť malý. Na ostatnom „celoslovenskom“ stretnutí učiteľov besiedok nás bolo napríklad iba 25.

4. Mám dojem, že práve v tomto období cítime zrejme najväčšie prepadlisko z minulého obdobia poznačeného cielenou ateizáciou. Už aj mnohí z generácie starých rodičov, ktorí sú tradičnou zárukou duchovnej výchovy v rodinách, sa odcudzili Bohu aj cirkvi. Ako ty vidíš duchovnú výchovu detí v našich rodinách?

Duchovná výchova v rodinách je úplne minimálna. Ale nemyslím si, že je to ateizáciou v socializme a čím ďalej tým viac sa v tomto názore utvrdzujem. Socializmus predsa úplne potláčal akékoľvek náznaky duchovna a vieru v Boha označoval za utópiu. Jeho ateizácia spočívala práve v ustavičnom tvrdení, že Boha niet a že Boh je len výmyslom primitívnych kmeňov, nepoznajúcich prírodné zákonitosti a podobne. Dnes už tento názor neprevláda. Iba málokto vám povie otvorene, že Boha niet. V dnešnom svete plnom rôznych filozofii a náboženstiev skôr každý tvrdí, že v „niečo“ veriť treba a že je „niečo nad nami“, len presne nevedia čo. A tak je viera dnešných ľudí všelijako deformovaná a skreslená. Už 17 rokov máme náboženskú slobodu a predsa sa nám účasť napr. na detských besiedkach príliš nezvýšila. Dokonca v mojom rodnom zbore je o kúštik menšia než bola v časoch komunizmu. A najsmutnejšie na tom je to, že dnes sú vlastne už rodičmi práve tí ľudia, ktorí po roku 1989 boli prvými mládežníkmi. Sám som v tomto roku bol zakladajúcim členom mládeže u nás a v mládeži som zotrval až do roku 1996. Za tie roky sa v mládeži „premlelo“ mnoho ľudí, ale len ja jediný dnes privádzam svoje deti na detskú besiedku. Možno tu teda ešte hovoriť o následku ateizácie z čias komunizmu?

Myslím si preto, že najväčším problémom dnešnej rodiny a teda aj detí je veľké množstvo ponúk, ktoré k človeku prichádzajú zo všetkých strán. Po roku 1989 neprišla iba náboženská sloboda ale sa aj zrýchlil životný rytmus a začali sme žiť celkom inak. Ja som tiež vyrastal v socializme a spomínam si, že sme mali 1x v týždni krúžok, 1x v mesiaci pionierske stretnutie, v bežný pracovný deň večerníček a v sobotu alebo nedeľu jeden hraný rozprávkový film, pomedzi to občas niečo zaujímavé v telke. Neboli videá, playstation, počítače... Som presvedčený, že keby do takéhoto prostredia ale bez náboženského útlaku vstúpila slobodne cirkev, uspela by omnoho viac, ako keď vstupuje dnes do sveta káblových televízií, moderných počítačových hier a multimediálneho sveta detí. Veď dnes je tých zaujímavých vecí na svete tak veľa; a každý chce mať všetko. Rodičia sami sa ženú za tým, aby „slušne“ bývali, aby mohli zrekonštruovať byt, dovoliť si murované jadro, plastové okná alebo rovno dom, pritom mohli ísť s celou rodinou na leteckú dovolenku k moru, jazdiť všade autom a vybavovať svoje deti najmodernejšími výdobytkami techniky a platiť im hodiny angličtiny, nemčiny, španielčiny, futbalový krúžok a tenisové zápasy či hokejové tréningy. Už len pre toto všetko nemá nikto čas. Ani rodičia, ani deti. A nie len pre Boha. Ľudia nemajú už čas ani sami pre seba, ani pre svoje deti, ani pre odpočinok ani pre lásku. To sme už ďaleko od ateizácie. Ako tu môže uspieť cirkev, ktorá drží v jednej ruke Bibliu a v druhej kríž? Kto chce počúvať cirkev, ktorá hovorí o skromnosti, pokore, chudobe a zdieľaní sa? Keby sme v kostole kázali o tom ako zbohatnúť, mali by sme určite plno.

Tento môj názor potvrdzujú aj skúsenosti z ciest po okolitých krajinách, kde jasne vidím, že čím bohatšia krajina, tým väčší duchovný úpadok. Naopak, žasli by sme nad tým, ako pracuje cirkev v bývalých ruských krajinách.

5. Naša  cirkev a jej schopnosť prežiť a napredovať je do veľkej miery určená práve duchovným životom našich rodín. Keď teda hovoríme, že mnohí rodičia a starí rodičia už nedbajú na túto úlohu myslíš, že by to mohlo fungovať aj opačne, teda že deti budú misionármi vo svojej rodine?

Takéto prípady sa už neraz stali, avšak ja som to ešte nezažil. Nie je to pravidlo a myslím si, že sa nemožno na to spoľahnúť a založiť na tom systematicky prácu cirkvi. Nechcem však ani túto možnosť zavrhnúť. Keďže len málo ucelených rodín prichádza v našej cirkvi do chrámu, buďme vďační aj za deti, ktoré máme a verme, že možno vykonajú doma viac než by sme vykonali my.

6. Detská besiedka je takou klasikou v našich zboroch. Nájde sa skoro v každom, aj v takom, ktorý je počtom či aktivitami slabší a obyčajne stoja pri nej tí najvernejší. Ako vnímaš detskú besiedku v zboroch dnes?

Práve tak ako bolo povedané v otázke. Je to taká klasika. Keď ma na jednej strane zarmucuje, že na deti sa často zabúda v rôznych vyšších grémiách a stupňoch cirkvi, na druhej strane ma teší, že na ne pamätajú duchovní v zboroch. Kde sa len trochu dá, tak sa deti stretávajú. Každý zbor či kňaz je pritom limitovaný vlastnými možnosťami – niekde je málo detí, niekde zasa niet spolupracovníkov a farár sám nemôže konať všetko. Detské besiedky fungujú. ale myslím si, že by sme mohli uvažovať aj o iných jej formách, resp. upriamiť svoju pozornosť na niektoré praktické problémy. Hneď prvým je dochádzka na besiedku. Práve deti sú tie, ktoré sú najviac závislé na dospelých. Z vlastnej skúsenosti viem, že často stretneme dieťa, ktoré by samo aj prišlo, no nemá ho kto priviesť. Navrhujem cirkevným zborom, aby riešili tento problém a takéto „vyznanie“ dieťaťa brali vážne a nepokývali nad ním iba ľútostivo hlavou. Ak sa už rodičia pre takú či onakú príčinu nechcú v nedeľu ráno vybrať s deťmi na besiedku, navrhnime im pomoc. Čo tak získať pre takúto službu napr. ženy z diakonie alebo krúžku žien, ktoré by v nedeľu ráno priviedli deti z určitých adries? Alebo by možno stačil jeden človek, ktorý má auto a je ochotný ísť ráno do kostola trochu „kľukatejšou“ trasou. Stalo sa mi raz dokonca i to, že keď som mamičke, ktorá tvrdila, že je v nedeľu ráno mimoriadne zaneprázdnená, navrhol, že po jej dieťa prídeme sami, trochu sa jej to dotklo a povedala: čo myslíte, že ja to nezvládnem? A prišla aj s dieťaťom.

Druhý môj podnet sa týka frekvencie detských besiedok. V Nemecku som sa stretol s aktivitou, ktorá sa volá „biblický deň“. V zbore, kde sa nedarilo robiť besiedku každú nedeľu, urobili raz za mesiac tento biblický deň s tým, že šlo prakticky o celodennú záležitosť. Biblický deň sa koná napr. v prvú sobotu v mesiaci. Rodičia svoje deti privedú o 9.00 do kostola a prídu si po ne o 15.00. Pre deti je pripravený program, ktorý zahŕňa pobožnosť, vzdelávanie, hru, šport, výlet do okolia a samozrejme aj obed. Tento biblický deň si pochvaľujú nielen deti ale aj rodičia, ktorí majú potom sobotu pre seba a môžu si oddýchnuť alebo v pokoji poupratovať. O tomto biblickom dni som referoval aj na svojich seminároch u nás a čuduj sa svete, našiel sa aj u nás zbor, ktorý to skúsil. Sestra farárka mi nedávno radostne oznámila: „Kedysi mi na detskú besiedku prichádzali 2-3 deti. Dnes už besiedky nerobím. Skúsila som biblický deň a dnes mám na ňom pravidelne do 20 detí.“

Teda chcem povedať, že ešte stále sú rezervy, ktoré možno odhaliť miernou zmenou formy alebo vyriešením praktických problémov, ktoré deťom robia problém. Chce to len odpútať sa od predstavy, že detská besiedka musí byť pravidelne v nedeľu dopoludnia. Mimochodom, na webe www.detskabesiedka.sk prebieha hlasovanie za ideálny čas konania detskej besiedky.

7. Aj po rokoch, kedy máme neobmedzené možnosti pre prácu s deťmi počuť ponosy, že kvalitného materiálu pre detské besiedky je málo, že naša cirkev pripravuje málo zaujímavých programov pre deti. Čo je teda nového v tejto oblasti?

Takéto ponosy počúvam neraz aj ja a snažím sa robiť maximum preto, aby som potreby učiteľov besiedok uspokojil. Tento školský rok je v poradí už tretí rok, kedy aj na detskej besiedke máme tematické plány. Keďže sme ľudia rôzni a každému vyhovuje niečo iné, sú k dispozícii vlastne až dva plány. Pre tých, čo upredňostňujú chronologické preberanie Biblie je tu materiál Cesta za Pánom Ježišom. Je to zbierka pracovných listov, ktoré kreatívnou a zaujímavou formou približujú deťom biblické témy. Prvá časť vyšla iba minulý mesiac a obsahuje témy od stvorenia sveta až po zaujatie krajiny Kanaán. Postupne by v ďalších rokoch mali vyjsť ďalšie 3 alebo 4 časti, takže by sme mali pracovné listy k celej Biblii. Tu vlastne ani nie je potrebný tematický plán, lebo lekcie možno preberať chronologicky za sebou. Za tých 5 rokov sa už osadenstvo na besiedke vymení a môžeme začať znova.

Ak niekomu chronologické vyučovanie nevyhovuje, máme pre neho tzv. alternatívny tematický plán. Tento ponúka témy na školský rok v ucelených tematických celkoch, pričom sú zaradené príbehy a texty ako zo starej tak aj z novej zmluvy. Textové prípravky k tomuto plánu vychádzajú pravidelne na našej webovej stránke, nie je k nemu však žiadny tlačený materiál.

Do pozornosti však ešte raz dávam materiál cesta za Pánom Ježišom, ktorý je možné použiť vlastne kedykoľvek, lebo či už preberáme chronologicky alebo nie, máme k dispozícii  zaujímavé úlohy pre deti. Verím, že keď takto pokryjeme všetky témy Biblie, bude možné už len vhodne voliť témy a vybrať si príslušný pracovný list.

Viac informácii je na našej webovej stránke.

8.Čo považuješ za najväčšie  ohrozenie detí vôbec v dnešnej dobe? Čo môže cirkev pre ne robiť lepšie a účinnejšie?

(odpovedal som v otázke č 4)

9. Blížia sa Vianoce. Spájajú sa deťmi viac, ako akýkoľvek iný sviatok. Aké je Tvoje prianie pre deti k tohtoročným Vianociam?

 

Bruno Ferrero vo svojej knižke Vôňa ruže píše príbeh o mladých manželoch, ktorí vojdú do obchodu s najkrajšími hračkami v meste. Muž i žena si dlho prezerali farebné hračky, vystavené vo veselom neporiadku v radoch na vysokých policiach a na pultoch. Boli tu bábiky, ktoré plakali a smiali sa, elektronické hračky, detské kuchynky, v ktorých sa piekli torty a všelijaké iné dobroty.

 Manželia sa nevedeli rozhodnúť. Pristúpila k nim milá predavačka.

 „Viete," vysvetľovala žena, „my máme malé dievčatko, ale celý deň a často aj večer nie sme doma."

 „Dievčatko sa málo smeje," pokračoval muž.

 „Chceli by sme jej kúpiť niečo, z čoho by mala radosť," povedala žena, „aj keď sme preč, niečo, čo by ju potešilo, keď je sama."

 „Je mi ľúto," usmiala sa zdvorilo predavačka, „ale my tu rodičov nepredávame."

V zmysle tohto príbehu by som všetkým deťom chcel zaželať rodičov. Určite majú doma mnoho rôznych vecí, a po Vianociach ich budú mať ešte viac. Ja im však želám, aby mali aj rodičov, ktorí sa im venujú, rozprávajú sa s nimi a odovzdávajú im svoje, a to aj duchovné, vedomosti a skúsenosti. To je totiž to najhodnotnejšie, čím môžeme naše deti obohatiť.


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články od autora:Čo napísali iní

Sme šťastní - stále viac
Štvorročného Rastíka zachránili pred slepotou
Rastíkovi hrozila slepota - Otec nevidí, synovi zachránili pražskí lekári zrak v
Nevzdali sa
Dvojitý boj so životom v tme
Žijem v krásnej tme
Rozhovor s nevidiacim ev. kaplánom

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasov: 1

Vynikajúci

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.06 sekúnd