ŠTEFAN KISS

Obsah

· Úvodná stránka

Súkromie a záľuby:

· O MNE A MOJEJ RODINE
· HUDBA
· TEXTY PIESNÍ (22)
· POČÍTAČE (19)
· HRY PRE NEVIDIACICH (6)
· NAŠA ALOE (3)
· PRÍBEHY ZO ŽIVOTA (9)
· ČO O MNE NAPÍSALI INÍ (12)
· KONTAKT

Práca:

· AUDIOARCHÍV
· DIELA (11)
· KÁZNE (60)
· ZAMYSLENIA (110)
· PRÁCE (19)

Spolu 216 článkov a 25 súborov na prevzatie

Súkromné kanály:

· FACEBOOK
· YOUTUBE

Kanály Kissoft:

· FACEBOOK
· YOUTUBE

Rastisoft

Vstúpte do podstránky, ktorú pod značkou Rastisoftslabs spravuje môj syn Rastislav.

Iné jazyky:

· ENGLISH
GERMAN
ITALIAN

O dnešnom dni

Dnes je sobota, 16. októbra 2021 11:19

Meniny má:
na Slovensku - Vladimíra
v Čechách - Havel
vo Fínsku - Sirkka Sirkku
vo Francúzsku - Edwige
v Maďarsku - Gál
v Nemecku - Gallus Bertrand Gerhard Margareta Hedwig Gallus
v Poľsku - Gawla Florentyny
v Španielsku - Margarita María Alacoque
vo Švédsku - Fingal Finn
v Taliansku - Margherita

Myšlienka dňa

Ženy behajú za bláznami a múdrych sa štítia ako jedovatých hadov.

Posledné články z rubriky

Talianske texty
·   Se bastasse una bella canzone[ 4424 čitateľov ]
·   Un'emozione per sempre[ 3668 čitateľov ]
·   Per me per sempre[ 3478 čitateľov ]

Kto je práve tu?

Momentálne je 25 návštevníkov

Vyhľadávanie



Pokročilé vyhľadávanie

Ako obnovuje Boh


Autor: admin - Sobota, 18.04. 2020 - 15:00:00

Ezechiel 37, 1-14 - kázeň na 2. slávnosť veľkonočnú



            „Ruka Hospodinova bola nado mnou a Hospodin ma v Duchu vyviedol a zložil ma do stredu údolia, ktoré bolo plné kostí. Povodil ma dookola nich. Bolo ich v údolí mnoho. A boli veľmi suché. I povedal mi: Človeče, môžu tieto kosti ožiť? Povedal som: Hospodine, Pane, Ty to vieš! Riekol mi: Prorokuj o týchto kostiach a povedz im: Suché kosti, čujte slovo Hospodinovo! Takto vraví Hospodin, Pán, týmto kostiam: Ajhľa, ja vovediem do vás ducha a ožijete, položím na vás šľachy a obložím vás mäsom, natiahnem na vás kožu a dám do vás ducha; ožijete a poznáte, že ja som Hospodin. A ja som prorokoval, ako som dostal príkaz. Keď som prorokoval, nastal šum a hrkot a kosti sa približovali jedna k druhej. Videl som, že boli na nich šľachy, i mäso narástlo a zvrchu ich potiahla koža; ale duch v nich nebol. Riekol mi: Prorokuj o duchovi, prorokuj, človeče, a povedz mu: Takto vraví Hospodin, Pán: Duch, príď od štyroch vetrov a dýchni na týchto pobitých, aby ožili. A keď som prorokoval, ako mi prikázal, vošiel do nich duch, ožili a postavili sa na nohy. Bol to veľmi veľký húf. Povedal mi: Človeče, tieto kosti znamenajú celý dom Izraela. Oni, pravda, hovoria: Suché sú naše kosti a zhynula naša nádej; sme stratení. Preto prorokuj a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, ja otvorím vaše hroby, vyvediem vás z nich ako svoj ľud a privediem na pôdu Izraela. Potom poznáte, že ja som Hospodin, keď otvorím vaše hroby a keď vás vyvediem z vašich hrobov ako svoj ľud. Vložím do vás svojho ducha, ožijete a zložím vás na vašu pôdu; potom poznáte, že ja, Hospodin, som povedal i splním to - znie výrok Hospodina, Pána.“ (Ez 37, 1-14)

 

Milí bratia a sestry!

 

            Veľkonočné sviatky sú paradoxnými sviatkami. Sú to sviatky, hovoriace o smrti a predsa vyzývajúce k radosti. Možno si to ani neuvedomujeme, pretože vzkriesenie Pána Ježiša Krista je tá radostná udalosť, na ktorú sme upriamení, no tá prichádza až po niečom inom – po smrti. Pán Ježiš najprv trpel, zomrel, pochovali Ho. Najprv tu bola smrť, až potom mohlo prísť vzkriesenie. Veľká noc je teda v prvom rade o smrti. Smrť je jej základným východiskom, stavom, ktorý je reálny. Až potom Hospodin tento stav mení, smrť premáha, hrob otvára a život víťazí. Ak by sme teda chceli zhrnúť posolstvo veľkonočných sviatkov, dalo by sa povedať, že sú to sviatky o smrti a o tom, ako s ňou Boh dokáže naložiť.

            Paradoxom Veľkej Noci je aj to, že je ľuďmi oveľa menej oslavovaná ako napríklad Vianoce. Možno preto, že malé bezbranné dieťa chudobných rodičov dojíma svet viac ako muž, trpiaci na kríži, aj keď tento vstáva z hrobu. Buď je správa o Jeho zmŕtvychvstaní príliš neuveriteľná, alebo ľudia tému smrti vytesňujú a nechcú sa ňou zaoberať. Priveľmi im totiž pripomína ich vlastnú smrteľnosť a to nie je príjemné, hlavne v dnešnej dobe, ktorá nás volá užívať život.

            A predsa smrť je realitou nášho života. Náš život raz skončí a naše telo sa premení na prach. Ostanú z nás iba kosti, ktoré budú nápadne zapadať do obrazu z Ezechielovho videnia. Prorok sa ocitol v údolí suchých kostí, kde bolo vidno, že kosti sú už veľmi staré, navyše sú rozhádzané bez ladu a skladu, čo svedčí o tom, že mŕtvych tu nikto riadne nepochoval. Pre veriaceho Žida takýto posmrtný stav znamenal nemožnosť pripojiť sa k predošlým generáciám vo večnosti, nemožnosť večného života. Obraz z Ezechielovho videnia je teda obraz absolútnej deštrukcie a stavu beznádeje, do ktorého sa človek v zajatí deštrukčnej moci smrti môže dostať.

            Nie je to však len smrť, ktorá nás vedie do stavu fyzickej beznádeje. Už za života môžeme prežívať podobné stavy, napríklad, keď sa nás zmocní zlá choroba, naše telo chradne, slabne a my nevidíme nádej zlepšenia. Niekto podlieha depresii pod ťarchou pribúdajúcich rokov, niekto zasa trpí svojim trvalým telesným postihnutím. Skrátka, život nám prináša mnoho situácií, kedy nás oslabí či ochromí na tele a hoci my ešte dýchame a naše srdce tlčie, máme pocit, že sme ako tie suché kosti, ležiaci bez úžitku a sily kdesi na dne suchého údolia, kde nás už nič dobré nečaká.

            A predsa to neznamená koniec. Ten depresívny obraz údolia suchých kostí nám Ezechiel rozpráva preto, aby ukázal moc Hospodina. Ten sa pýta Ezechiela: „Môžu tieto kosti ožiť“? Človek dnešnej doby by možno odpovedal: „V žiadnom prípade“. Ale Ezechiel hovorí: „Ty to vieš“. Tým vyznáva, že veci nie sú také, ako sa človeku javia a človek nemôže sám vyriecť súd, dokonca ani nad suchými kosťami. Hospodin sám vie a Hospodin sám môže. V Jeho rukách je poznanie i moc ku skutku. A On aj koná. Najprv vyzýva proroka vysloviť neuveriteľné proroctvo o tom, že tieto kosti ožijú a potom sa toto proroctvo napĺňa a kosti ožívajú. Tak Hospodin vstupuje do fyzického sveta, do fyzikálnych zákonitostí, do sveta biológie a prírodných zákonov, aby uplatnil svoju vôľu, ktorá sa deje a kosti sú zrazu obložené mäsom i šľachami a potiahnuté kožou.

            My sme v pôste počuli podobne neuveriteľné proroctvo o tom, ako Syna človeka zbičujú, zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Znie to rovnako nereálne, ako správa o tom, že by suché kosti ožili. A predsa sa to stalo. Syn človeka zomrel na kríži, bol pochovaný no na tretí deň vstal. To je pre nás bytostne dôležité, pretože smrť sa týka každého z nás a posolstvo Veľkej Noci nám chce priniesť radostný prísľub víťazstva nad smrťou a tým aj nad našou neutešenou telesnou situáciou, či už ide o našu smrteľnosť, alebo o stav nášho tela.

            Ezechiel mal rovnakú úlohu. Mal priniesť potešujúcu zvesť Izraelcom, ktorí boli v tom čase v babylonskom zajatí. Ocitli sa ďaleko od domoviny, uprostred cudzieho sveta, kultúry a náboženstva, bez nádeje návratu. Obraz o suchých kostiach je vlastne obrazom ľudu, ktorý hynie v zajatí v cudzine.

            Hospodin sám vysvetľuje Ezechielovi význam obrazu. Vysvetľuje, že Izrael hynie v zajatí, no Hospodin ho vráti do jeho krajiny. V prípade Ezechiela tak nejde ani o fyzické vzkriesenie mŕtvych ľudí ako skôr o prinavrátenie ľudu v beznádeji do domoviny a k pôvodnému životu. Tiež je to ale skutok oživenia, skutok, ktorý bez mimoriadneho Hospodinovho zásahu sa nezdá možný. Veď Izraelci nevideli žiadnu možnosť záchrany a návratu bez Hospodina. Až na Jeho mocný zásah sa to udeje a ako vieme, Izrael sa vráti domov.

            Tak aj slová o vzkriesení nemusia byť vždy len o vzkriesení tela. Ezechiel hovorí o tom, ako kosti naozaj nabrali mäso, šľachy i kožu, no nebolo v nich ducha. Ten chýbal a bez neho nebolo života. Poznáme to. Veď aj my neraz o niekom povieme, že je ako bez duše. Hýbe sa, no jeho životu akoby čosi chýbalo. Dnes tak žije veľmi veľa ľudí. Žijú, hýbu sa, pracujú, honobia majetok, budujú kariéru, no akoby im stále niečo chýbalo. Je to duch skutočného života v pokoji a radosti. Duch, ktorý dáva životu zmysel a ktorý spôsobuje, že človek má zo života aj nejakú radosť.

            Aj tohto ducha dáva Hospodin. On dáva zmysel veciam, dejom i životu. On určuje beh dejín a on dáva ducha i do našich dní. Ezechiel na Hospodinovu výzvu prorokuje o duchovi a predpovedá jeho príchod. A je to Boží Duch, ktorý dáva život človeku, spoločenstvu i cirkvi.

            Veľká Noc je teda nielen radostnou správou o vzkriesení Pána Ježiša Krista, ale je aj proroctvom, ktoré hovorí, že aj my budeme vzkriesení. Nielen z tej fyzickej smrti, ale aj z našej letargie, biedy, slabosti, beznádeje, pesimizmu či depresie. Hospodin ukázal v údolí suchých kostí, že kriesi k životu kosti a dáva ducha života. Potvrdil pri Ježišovi Kristovi, že má moc nad všetkým. A tak sa k Nemu upínajme a prosme Ho o ten nový život, nie len s ohľadom na večnosť, ale aj s ohľadom na náš terajší život. Kiež ho – obživení Hospodinom na tele i duchu – žijeme novým, lepším, krajším spôsobom. Amen.


  Zdielaj na FaceBooku

·

 Ďalšie články od autora:Kázne

V trvalom spojení
Dobrý dar
Čo znamená nasledovať Ježiša Krista?
Načo nám je viera
Vypočutá prosba
V čom je Ježišovo utrpenie iné?
Misijná stratégia

Hodnotenie článku

Priemerné hodnotenie: 0
Hlasov: 0

Zvoľte počet hviezdičiek:

Vynikajúci
Veľmi dobrý
Dobrý
Priemerný
Zlý

Možnosti


 Vytlačiť článok Vytlačiť článok

ŠTEFAN KISS
Všetky texty, príbehy, zamyslenia, kázne, práce, preklady či programy, publikované na tejto stránke sú mojim duševným vlastníctvom, preto ich ďalšie šírenie alebo publikovanie je možné len s uvedením môjho mena ako autora alebo tohto webu ako zdroja!!!
Ste návštevníkom číslo
Powered by Copyright © UNITED-NUKE CMS. Všetky práva vyhradené.
Čas potrebný k spracovaniu stránky 0.04 sekúnd